OCHRANA POVINNÝCH V EXEKUČNOM KONANÍ
Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2017
1 ÚVOD
Vo svojom príspevku sa venujem aktuálnej téme právnych prostriedkov ochrany a obrany povinných podľa Exekučného poriadku, nakoľko štyridsiata druhá novela Exekučného poriadku, zákon č. 2/2017 Z. z., viedla k zásadnej systémovej zmene v tejto oblasti. Predmetná novela Exekučného poriadku nadobúda v podstatnej časti účinnosť dňa 1. apríla 2017. Okrem kontroverzných tém, ako je zavedenie náhodného prideľovania exekučných vecí exekútorom, prideľovanie vecí toho istého povinného jedinému exekútorovi, zriadenie jediného kauzálne príslušného exekučného súdu v Banskej Bystrici, ktoré už boli predmetom rôznych odborných diskusií, priniesla novela aj zásadné zmeny v oblasti prostriedkov ochrany povinných v exekučnom konaní. Tieto zmeny boli navonok prezentované tak, že majú byť v prospech „férovejších“ exekúcií a v prospech povinných, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie. [1]
Podľa dôvodovej správy má nová právna úprava prispieť k zníženiu počtu úkonov súdu v exekučnom konaní, ku koncentrácii konania a prepracovaniu procesných obrán povinného proti exekúcii. [2]
Podrobnejšiemu pohľadu na novú právnu úpravu prostriedkov ochrany povinných sa však doposiaľ nevenovala veľká pozornosť. Práve tieto inštitúty sú však pre vyváženie práv účastníkov exekučného konania mimoriadne dôležité a ich právna úprava môže byť z hľadiska vymožiteľnosti práva významnejšia, ako napríklad už spomínaný náhodný výber exekútora.
Mnohé predchádzajúce legislatívne zásahy do Exekučného poriadku spôsobili rozbujnenie ochrany povinných, najmä ako dôsledok prisudzovaného postavenia „slabšej strany“. Postupne sa tento prístup dostal zo základného konania aj do konania vykonávacieho.
Napriek deklaráciám o obsahu novelizovaného Exekučného poriadku, ktoré majú skôr politickú povahu, je pri bližšom pohľade evidentné, že ochrana povinných narazila na určité hranice. Na úvod možno konštatovať, že zákonodarca reflektoval na mnohé témy, ktoré v praxi spôsobovali problémy. Nakoľko rozsah zmien v oblasti právnych prostriedkov ochrany povinných značne presahuje rozsah tohto príspevku, pokúsim sa sústrediť iba na základné ideové rámce bez toho, aby som zachádzal do všetkých detailov novelizácie.
2 POZADIE NOVELIZÁCIE EXEKUČNÉHO PORIADKU
Už dlhšiu dobu odborníci z praxe (najmä advokáti a exekútori) upozorňujú na znižujúcu sa úroveň vymožiteľnosti práva. Pravidelne sa poukazuje najmä na exekúciami preťažené súdy a rôzne deformácie v procese vymáhania pohľadávok. Tiež podnikatelia, ale aj medzinárodné inštitúcie, naliehavo upozorňovali na potrebu zmeny a posilnenie vymožiteľnosti práva.
Ku kritike pomerov vykonávacieho konania sa pridala aj Súdna rada SR, ktorá sa zasadzovala za zmeny v oblasti exekučného konania smerujúce k odľahčeniu súdov, ktoré by v exekučných veciach prejedávali iba sporné otázky na základe osobitných žalôb. Inak by vedenie exekučných konaní malo byť plne v kompetencii súdnych exekútorov. [3]
Exekučný poriadok bol upravovaný veľkým množstvom noviel, pričom je evidentné, že mnohé boli nekoncepčné a neodborne pripravené. Nesystémové zmeny, ako tomu bolo v prípade zmenkových nárokov [4] alebo zániku vymáhateľnosti príslušenstva po troch rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia (čo aktuálne posudzuje Ústavný súd SR), boli reakciou na zlyhania súdov v základom konaní a postupy niektorých veriteľov v rozpore s dobrými mravmi (z pohľadu veriteľov však zrejme išlo o „reakciu na nefunkčné súdy“). Tieto problémy sa zákonodarca snažil riešiť dodatočne, až v exekučnom konaní, čím nepriaznivo zasiahol aj do práv poctivých veriteľov a zásadne obmedzil vymožiteľnosť práva. Z Exekučného poriadku sa stal mimoriadne neprehľadný právny predpis, v ktorom sa aj odborníci z praxe orientujú iba s ťažkosťami. Právnej istote nepridali ani nekonzistentné rozhodnutia súdnych autorít. [5]
Ochrana slabšej strany sa výrazne prejavila napríklad v zákone č. 438/2015 Z. z., ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR dňa 23.12.2015. Týmto zákonom sa bezprecedentne zasiahlo aj do prebiehajúcich exekúcií vedených na základe exekučných titulov, ktorými sa priznal nárok zo zmenky (do judikovaných práv). Zákonodarca tu práva spotrebiteľa nadradil vysoko nad práva iných subjektov, bez potreby tieto práva navzájom pomeriavať.
3 PRÁVNE PROSTRIEDKY OBRANY POVINNÝCH V EXEKUČNOM KONANÍ
V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekútora. K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.[6]
Proti trovám exekúcie mohol povinný vzniesť námietky proti trovám exekúcie (§ 201 ods. 2 Exekučného poriadku).
Novelizovaný Exekučný poriadok prináša zásadnú zmenu a povinnému poskytuje nasledovné prostriedky obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie a splátkový kalendár.
Nižšie sa pokúsim vystihnúť základné zmeny v právnych prostriedkoch ochrany a obrany povinného v exekučnom konaní.
3.1 Námietky proti exekúcii
Exekučný poriadok účinný od 01.04.2017 s inštitútom námietok proti exekúcii nepočíta a nahrádza ich návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Z uvedeného vyplýva aj to, že bol nanovo prepracovaný koncept návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý vytvára inštitút návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
Námietky proti exekúcii boli doposiaľ základným nástrojom obrany povinného proti exekúcii. Lehota na podanie námietok bola 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Inštitút námietok proti exekúcii vyvolával incidenčný spor a koncepčne nadväzoval na historický inštitút opozičnej žaloby. S tým súviselo duplicitné rozhodovanie súdov, ktoré najprv rozhodovali o námietkach a potom o zastavení exekúcie. Práve zdĺhavosť takéhoto postupu v praxi bola inštitútu námietok vyčítaná.
Vyhovenie námietkam proti exekúcii alebo jej časti bolo dôvodom na zastavenie exekúcie alebo jej časti. Súd teda rozhodoval o námietkach proti exekúcii (odvolaní/sťažnosti proti námietkam) a následne o návrhu na zastavenie exekúcie (odvolaní proti návrhu na zastavenie exekúcie), čo spôsobovalo aj niekoľkoročné prieťahy kým došlo k ukončeniu exekúcie. Rozhodnutie súdu o námietkach v 60-dňovej lehote bolo skôr výnimkou, ako pravidlom. Nehovoriac o tom, že rozhodnutie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie súdy občas opomínali.
3.2 Námietky proti trovám exekúcie
Nová koncepcia celkom upúšťa aj od inštitútu námietok proti trovám exekúcie, ako prostriedku obrany proti trovám vyčísleným exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie. Dôvodom tohto prístupu je skutočnosť, že rozhodovanie o trovách exekúcie bolo značnou a mimoriadne zaťažujúcou agendou exekučných súdov. Preto sa pristúpilo k stanoveniu paušálnych výdavkov súdneho exekútora, na základe čoho sa predpokladá, že presné stanovenie trov exekúcie v momente vydania upovedomenia o začatí exekúcie nebude žiadnym problémom. Vzhľadom na uvedené zrejme koncepcia Exekučného poriadku upustila aj od upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Trovy exekúcie by už teda nemali byť sporné.
V tejto súvislosti si však treba všimnúť, že pôvodný legislatívny materiál vypracovaný ministerstvom vychádzal z predpokladu, že príslušenstvo vymáhanej pohľadávky (opakujúce sa príslušenstvo a zmluvné pokuty) bude kapitalizované do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. V legislatívnom procese však bolo od tohto, mimoriadne problematického prístupu, upustené. [7]
Podľa § 6 novej vyhlášky o odmeňovaní súdnych exekútorov [8] je základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymoženého plnenia.
Je zrejmé, že medzi momentom vydania upovedomenia o začatí exekúcie a ukončením exekúcie vymožením, uplynie nejaké časové obdobie. Počas tohto obdobia dochádza k navyšovaniu príslušenstva pohľadávky, ktoré je tiež základom pre výpočet odmeny exekútora. Rozdiel medzi trovami exekúcie, o ktorých súdny exekútor povinného upovedomí a trovami na ktoré má nárok, môže byť značný. Takýto rozpor neprispieva právnej istote a riešenie tohto problému môže viesť ku vzniku rôznych neželaných konfliktných situácií.
4 ZASTAVENIE EXEKÚCIE
Novelizovaný Exekučný poriadok rozlišuje medzi zastavením exekúcie súdom a zastavením exekúcie súdnym exekútorom. Zároveň rozlišuje návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Do úvahy prichádzajú tri spôsoby zastavenia exekúcie 1. súdom, 2. exekútorom, 3. zo zákona.
4.1 Zastavenie exekúcie súdom
Súd bude o zastavení exekúcie rozhodovať všeobecne vtedy, keď jej zastavenie závisí od sporných skutočností.
Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Tieto dôvody sú veľmi blízko dôvodom pre podanie námietok proti exekúcii.
„Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody na zastavenie exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.“ [9]
Exekučný poriadok upúšťa od ustanovenia inštruktívnej 60-dňovej lehoty, k čomu poukazujem na problémy s jej dodržiavaním uvedené vyššie. Podľa novelizovaného Exekučného poriadku o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
Povinný môže do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bude mať odkladný účinok. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie sa oproti lehote na námietky proti exekúcii predlžuje o jeden deň, čo je zrejme reakcia na zjednotenie lehôt v procesnom práve. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí 15 dňovej lehoty nemajú odkladný účinok.
4.2 Koncentračná zásada
Zároveň zákon výslovne upravuje procesnú koncentráciu, čo je dôležitým prvkom zrýchlenia a zefektívnenia procesu rozhodovania súdu o návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa neho v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Koncentrácia je zmiernená tak, že sa neuplatní, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
4.3 Žaloba z lepšieho práva
Ustanovenie § 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku výslovne upravuje, že ak súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Ak teda súd vzhľadom na koncentračnú zásadu zamietne taký návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný oneskorene, hoci by aj mohol byť dôvodný, exekúcia sa napriek tomu vykoná. Zákon tu uprednostňuje záujem na rýchlej a efektívnej exekúcii v prípade procesnej pasivity povinného. Ochrana povinného je potom zabezpečená po skončení exekučného konania tzv. sporom z lepšieho práva, ktorý môže povinný vyvolať proti oprávnenému. Žaloba povinného voči oprávnenému sa prejedná v sporovom konaní na miestne príslušnom súde, tak ako tomu bolo doposiaľ.
Formulácia predmetného ustanovenia však vyvoláva viaceré otázky. V prvom rade, či bude mať povinný právo na žalobu z lepšieho práva, aj keď návrh na zastavenie vôbec nepodá, resp. ho súd zamietne z iných dôvodov, ako oneskoreného podania.
Myslím, že takýmto sporom po skončení exekučného konania o vydanie bezdôvodného obohatenia nič nebráni a je pravdepodobné, že sa budú objavovať čoraz častejšie. Umožní sa tým vybaviť exekučné konania, v ktorých neboli včas uplatnené dôvody na zastavenie exekúcie. Vniknutý spor potom môže prejednať súd v sporom konaní, čo značne odľahčí kauzálne príslušný exekučný súd od tejto agendy.
Podľa dôvodovej správy má žaloba z lepšieho práva za cieľ odstrániť napätie medzi požiadavkami hmotného a procesného práva. Zároveň však dodáva, že právna istota tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli majetok z exekúcie však nemôže byť dotknutá. Súd pri existencii takéhoto inštitútu však môže posudzovať namietané skutočnosti prísnejšie.[10]
V súvislosti s očakávaným nárastom žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo neoprávnenou exekúciou bude zaujímavé sledovať prístup súdov k otázke trov exekúcie v týchto prípadoch. Ostáva veriť, že pozoruhodné rozhodnutia Ústavného súdu SR o bezdôvodnom obohatení súdneho exekútora, ktoré spočíva v trovách vykonanej exekúcie, nenájdu ďalšiu odozvu a zachová sa rozumná konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR. [11] Ak by tomu tak nebolo, postavenie súdneho exekútora by sa v takýchto prípadoch stalo extrémne neisté a aj s ohľadom na upravené zodpovednostné podmienky výkonu exekučnej činnosti. Náhodné pridelenie „neoprávnených exekúcií“ by mohlo viesť k existenčným problémom exekútora a ohrozeniu jeho celého úradu v prípade, ak by musel dodatočne vydať bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom, hoci exekúciu riadne a oprávnene vykonal.
Rovnako treba poukázať na skutočnosť, že novela vylučuje možnosť obrany povinného kompenzačnou námietkou s výnimkou, ak je na započítanie spôsobilá pohľadávka priznaná exekučným titulom. Opätovne ide o zrejmú reflexiu praxe, keď mali kompenzačné námietky evidentne zneužívajúci charakter a úspešne slúžili na výrazné oddialenie výkonu exekúcie. Samozrejme, toto obmedzenie zásadným spôsobom naráža na ustanovenia hmotného práva upravujúce zánik záväzkov. Riešenie tohto konfliktu zákonodarca opätovne ponecháva na inštitúte „žaloby z lepšieho práva“ po skončení exekučného konania.
4.4 Rozhodnutie exekučného súdu a opravné prostriedky
Proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie v zásade nebude prípustné odvolanie. Jeden z mála prípadov, kedy bude odvolanie prípustné, bude situácia ak je dôvodom na zastavenie exekúcie neprípustnosť uznania alebo výkonu cudzieho exekučného titulu.
Nakoľko budú o návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj o väčšine ďalších otázok v exekučnom konaní, rozhodovať spravidla vyšší súdni úradníci, bude proti ich rozhodnutiam prípustná sťažnosť podľa CSP. O sťažnosti bude rozhodovať niektorý zo sudcov exekučného súdu.
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora, proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
Zatiaľ sa iba málo poukazuje na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici, resp. trinásť sudcov exekučného oddelenia, bude s konečnou platnosťou rozhodovať exekučné veci v rámci celého územia Slovenskej republiky a tvoriť „judikatúru“ v exekučnom práve.
4.5 Zastavenie exekúcie exekútorom
Exekučný poriadok po prvýkrát zveruje súdnemu exekútorovi možnosť zastaviť exekúciu. Je to odôvodnené požiadavkami na zrýchlenie exekučného konania, najmä potrebu odbremeniť súdy od niektorých jednoduchých druhov rozhodnutí. Podľa legislatívcov by malo ísť o zastavovanie exekúcií v nesporných prípadoch. [12]
Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie napríklad, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo bol nemajetný, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu alebo oprávnený nezložil potrebný preddavok na trovy nepeňažnej exekúcie.
Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie aj keď je 30 mesiacov neúspešná exekúcia voči právnickej osobe alebo päť rokov voči fyzickej osobe. Proti takémuto upovedomeniu môže vzniesť oprávnený námietky, o ktorých rozhodne súd.
Téma povinného zastavenia neúspešne vedených exekúcií bola predmetom vášnivých diskusií. Proti povinnému zastaveniu exekúcie po uplynutí určitej doby namietali najmä veritelia, ktorí poukazovali na nádej, že dlžník nadobudne majetok v budúcnosti a účelové dočasné vykazovanie nemajetnosti. Doba, po ktorej uplynutí exekútor exekúciu zastaví, bola oproti pôvodnému návrhu podstatne predĺžená. [13]
Upovedomenie o zastavení exekúcie voči nemajetnej právnickej osobe zverejní exekútor aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia. V tejto lehote môžu veritelia iniciovať konkurzné konanie. Ak sa tak nestane, registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Tým sa zabezpečí plynulý výmaz neaktívnych spoločností z obchodného registra.
„Pri zastavení exekúcie exekútorom ide o prípady, kedy zastavenie exekúcie vyplýva z dôsledkov nesenia kreditného rizika povinného oprávneným a v takýchto prípadoch mu prináleží hradiť trovy exekútora.“ [14]
Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie tiež pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená, a povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
5 ODKLAD EXEKÚCIE
Komplexne prepracovaný bol aj inštitút odkladu exekúcie. Podrobne sa upravujú účinky jednotlivých dôvodov odkladu exekúcie ako tzv. „odklad s blokovaním“ a „odklad bez blokovania“. Odklad exekúcie sa už nebude viazať na rozhodnutie súdu, ale na splnenie zákonných podmienok, na základe ktorých exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie. Nie je preto potrebné rozlišovanie štádia po podaní návrhu na odklad exekúcie a štádia povoleného odkladu exekúcie. Novým nastavením pravidiel odkladu exekúcie sa jednoznačne posilňuje právna istota účastníkov exekučného konania ako aj tretích osôb.
5.1 Odklad s blokovaním
V prípade odkladu exekúcie s blokovaním nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované.
Dôvody pre odklad exekúcie s blokovaním sú smrť povinného, podanie vylučovacej žaloby, odklad alebo prerušenie exekúcie podľa osobitného predpisu, návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR a prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Exekučný poriadok stanovuje v týchto prípadoch aj dokedy odklad exekúcie trvá.
V rámci odkladu exekúcie s blokovaním je upravený aj odklad exekúcie na žiadosť povinného, ktorý sa povinnému automaticky povolí na žiadosť raz za exekúciu, na maximálnu dobu tri mesiace. O tento odklad exekúcie môže požiadať povinný, ktorý je fyzickou osobou a vyhlási, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Pravdivosť tohto vyhlásenia povinného sa neoveruje. Ide o odklad z tzv. sociálnych dôvodov.
Ak sú kumulatívne splnené vyššie uvedené podmienky exekútor žiadosti povinného ex lege vyhovie tak, že odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti. Na dobu dlhšiu možno exekúciu odložiť len so súhlasom oprávneného.
Odklad exekúcie trvá po dobu, na ktorú exekútor povolil odklad exekúcie. Spravila bude tento odklad trvať tri mesiace. Na opakovanú žiadosť povinného o odklad exekúcie sa neprihliada.
5.2 Odklad bez blokovania
Počas odkladu exekúcie bez blokovania exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. V prípade, že takéto úkony už vykonal, zruší ich. Dôvody pre odklad exekúcie bez blokovania sú:
- povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,
- povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,
- povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora,
- po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.
5.3 Procesný postup pri odklade exekúcie
Exekúcia sa odkladá vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Ak ide o dôvod odkladu exekúcie pri podaní vylučovacej žaloby alebo žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou, exekúcia sa odkladá v časti týkajúcej sa dotknutej veci. Len čo uplynie doba, počas ktorej bola exekúcia odložená, exekútor v exekúcii pokračuje bez rozhodnutia. V prípade ak bola exekúcia odložená z dôvodu smrti povinného, v exekúcii sa pokračuje po doručení dodatku k povereniu exekútorovi.
Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca vo vytýčenej línii chcel odbremeniť súdy od časovo zdĺhavého rozhodovania o odklade exekúcie. Rovnako aj v mojej praxi nastali prípady, keď povinný podal návrh na odklad exekúcie v januári z dôvodu, že okamžitá exekúcia by na neho a členov jeho rodiny mala nepriaznivé následky, a žiadal o odklad do konca apríla toho istého roku. Súd o podanom návrhu na odklad však nerozhodol ani po roku od podania návrhu na odklad.
Ďalším praktickým problémom, ktorý sa novou úpravou rieši, je reťazenie návrhov na odklad exekúcie. V týchto prípadoch povinní pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na odkladu exekúcie podávali ďalšie návrhy na odklad exekúcie. Tieto návrhy odôvodňovali rovnako, prípadne iba doplnili, resp. upravili niektoré tvrdenia. I keď išlo o evidentné zneužívanie práva, praktické riešenie tohto problému Exekučný poriadok neposkytoval.
6 ŽIADOSŤ POVINNÉHO O SPLÁTKY
Povinnému sa poskytuje nový inštitút ako reakcia na zúženie možnosti podať návrh na odklad exekúcie. Na základe splnenia stanovených podmienok povinný dosiahne splátkový kalendár a zároveň odklad exekúcie bez blokovania, a to aj bez súhlasu oprávneného.
Podmienky povolenia na splnenie vymáhaného nároku v splátkach sú, že povinný je fyzickou osobou, povinný vymáhaný nárok nespochybňuje, nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní, vymáhaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2 000 eur, povinný vyhlási, že vymáhaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, ktoré s výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté, povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 50 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.
„Nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa na povolenie splátok neprihliada a v dôsledku toho sa povolený odklad zrušuje. Podmienka, aby povinný voči vymáhanej povinnosti nenamietal vychádza z toho, že nie je logicky možné, aby povinný chcel splácať v splátkach niečo, čo namieta. Účelom ustanovenia je zabrániť špekuláciám povinného.“ [15]
So súhlasom oprávneného exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia uvedených podmienok.
V mojej praxi som sa nestretol s prípadom, kedy by oprávnený nesúhlasil s rozumným splátkovým kalendárom, ktorý by zodpovedal podmienkam žiadosti povinného o splátky podľa § 61g Exekučného poriadku. Problémom bolo, že väčšina navrhnutých dohôd o postupnom splatení pohľadávky počítala so splácaním vymáhaného nároku v horizonte niekoľkých rokov, na čom samozrejme oprávnený nemal záujem. Niekedy dokonca navrhnuté splátky nedosahovali ani výšku zrážky z príjmu daného povinného pri výkone rozhodnutia. Nakoniec, až na výnimky ktorých nebolo veľa, dohody o splácaní stroskotali na porušení podmienok splácania.
7 OCHRANA POVINNÝCH EX ANTE
Ochrana povinných z úradnej povinnosti sa sústredí do ustanovenia § 53 a 54 Exekučného poriadku o posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie. Doposiaľ súd posudzoval žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V súvislosti so zmenami pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie sa bude v nových konaniach posudzovať návrh na vykonanie exekúcie, nie žiadosť o udelenie poverenia. Jednotlivé dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie sú v porovnaní s predchádzajúcim textom upravené. Na vybrané dôvody na zamietnutie návrhu poukazujem nižšie.
Z predchádzajúcej právnej úpravy sa preberá posudzovanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Avšak k tomuto sa pridáva dodatok, že na uvedené okolnosti sa prihliada len ak mali vplyv na vymáhaný nárok.
Novým dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie je prípad, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Je evidentné, že toto sa netýka spotrebiteľského rozhodcovského konania, na ktoré sa vzťahuje nasledujúci odsek. Bolo by problematické, ak by sa toto ustanovenie použilo na súdom judikované nároky.
V tejto fáze súd preskúmava aj dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore. V týchto veciach už súdny exekútor nemusí povinného v upovedomení o začatí exekúcie poučovať o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a prikladať vzor žaloby. Podanie takejto žaloby tiež nebude viesť k automatickému odkladu exekúcie.
Pod vplyvom kritiky [16] a dokonca podania na Ústavný súd zo strany Okresného súdu Dunajská Streda [17] sa novelou upravujú podmienky „zániku vymáhateľnosti príslušenstva po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu“. Predmetné ustanovenie sa presúva medzi dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa novelizovaného Exekučného poriadku súd zamietne návrh v časti príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu, ak sa uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
Oprávnenému teda bude stačiť výzva adresovaná povinnému na splnenie pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Prípadné zamietnutie návrhu sa nebude týkať celého príslušenstva (vrátane nákladov spojených s uplatnením), ale iba opakujúceho sa príslušenstva, ktoré vzniklo po vykonateľnosti exekučného titulu. Toto ustanovenie má slúžiť ako ochrana povinného pred „prekvapivými“ exekúciami.
8 ZÁVER
Význam kvalitnej právnej úpravy exekučného konania je pre vymožiteľnosť práva nepopierateľný. Zrejme si túto skutočnosť uvedomuje aj zákonodarca a Ministerstvo spravodlivosti SR, keď sa napriek kritike podujalo na zásadné zmeny v exekučnom konaní. Treba priznať aj to, že novela Exekučného poriadku reflektuje na mnohé praktické problémy s uplatňovaním Exekučného poriadku. Na druhej strane však niektoré ustanovenia novelizovaného Exekučného poriadku už dnes vyvolávajú rozporuplné reakcie a výklady kolegov exekútorov a iných odborníkov z praxe. Nová právna úprava podľa nich poskytuje nové možnosti zneužívania práva. Iste sa časom prejavia aj mnohé slabé stránky pomerne rozsiahlej novely a bude na právnej praxi, aby sa s nimi dokázala vysporiadať.
Rozsah tohto príspevku mi umožnil priblížiť iba niektoré vybrané témy prostriedkov ochrany a obrany povinných v exekučnom konaní. Dúfam, že sa mi podarilo sprostredkovať zaujímavé podnety na ďalšiu vedeckú diskusiu v tejto oblasti, ktorá môže viesť ku skvalitneniu právneho rámca primeranej ochrany povinných tak, aby bol zabezpečený účel exekučného konania.
Použitá literatúra:
Števček, M., Ficová, S., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2011. 850 s. ISBN: 978-80-89603-25-1
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. 1540 s. IBSN: 978-80-7400-629-6
Mazáková, J.: Exekučné spory, IURIS LIBRI, 2015. 434 s., ISBN: 978-80-8963-518-4
Iné zdroje:
Dôvodová správa k zákonu č. 2/2017 Z. z., zdroj: www.nrsr.sk
Stanoviská Ministerstva spravodlivosti SR k novele Exekučného poriadku, zdroj: www.justice.gov.sk
Dokumentácia legislatívneho procesu, zdroj: www.slov-lex.sk
Koncepcia zmien v justícii schválená Súdnou radou SR, zdroj: http://www.sudnarada.gov.sk/
Rozhodnutia Ústavného súdu SR, najmä vo veciach sp. zn.: III. ÚS 51/2014; I. ÚS 261/2015;II. ÚS 165/2012; IV. ÚS 193/2013; PL. ÚS 6/2016.
Kontaktné údaje:
JUDr. Peter Stodola
e-mail: peter.stodola@outlook.com
Exekútorský úrad Nitra
Kmeťkova 25
949 01 Nitra
Slovenská republika
[1] napr. Ministerstvo spravodlivosti SR: Veľké zmeny v exekúciách, zdroj:
https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2188
[2] Dôvodová správa k zákonu č. 2/2017 Z. z. – Všeobecná časť
[3] Koncepcia zmien v justícii schválená Súdnou radou SR dňa 21.3.2016
[4] K problematike exekučných konaní vedených na podklade zmenkových nárokov som sa venoval v samostatnom článku Kauzálna legislatíva a jej vplyv na vymožiteľnosť práva (Banskobystrické dni práva 2016), kde som poukazoval na túto problematiku aj z ústavnoprávneho hľadiska
[5] Zo všetkých by som poukázal na rozhodnutia vo veciach exekučného záložného práva (napr. sp. zn. III. ÚS 51/2014) alebo vykonateľnosti notárskej zápisnice (napr. sp. zn. I. ÚS 261/2015)
[6] Napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2013
[7] Pozri napr. pripomienky Slovenskej advokátskej komory v legislatívnom procese
[8] Vyhláška MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
[9] Dôvodová správa k zákonu č. 2/2017 Z. z. – § 61k
[10] Dôvodová správa k zákonu 2/2017 Z. z. – § 61l
[11] napr. nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012, ktorý je v rozpore s pomerne ustálenou judikatúrou NS SR (napr. uzneseniami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 58/2009 alebo sp. zn. 7 MCdo 16/2011)
[12] Dôvodová správa k zákonu 2/2017 Z. z. – § 61n
[13] Pôvodný návrh upravoval 18 mesiacov pri právnickej osobe a tri roky pri fyzickej osobe
[14] Dôvodová správa k zákonu 2/2017 Z. z. – § 61n
[15] Dôvodová správa k zákonu 2/2017 Z. z. – § 61g
[16] Napr. Strapáč, P., Ďurana, M.: Nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie do troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, In: Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2015
[17] Pozri rozhodnutie ÚS SR o prijatí na ďalšie konanie sp. zn. PL. ÚS 6/2016